Kaplnka svätej Heleny…
Začiatok stavebných prác kaplnky svätej Heleny sa datuje do roku 1728. Kaplnku dal ku cti k svätej Helene postaviť gróf Peter Sapáry mladší, vtedajší vlastník hradu a rokokového kaštieľa v Považskom Podhradí. Vysvätil ju miestny farár Martin Valessi.
Je to jednoloďová baroková stavba s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým sa nachádza baroková veža. Priestory vo vnútri sú zaklenuté krížovými klenbami. Baroková fasáda s polkruhovo zakončenými oknami a výklenkami pre plastiky je členená lizénovým rámom.
Pôvodný interiér zdobili dva oltáre. Hlavný drevený rokokový oltár so stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom zasväteným svätej Helene – Cisárovnej a bočný rokokový oltár s obrazom svätého Petra Apoštola, umiestneným pri pravej stene víťazného oblúka čelne smerom do lode, s bohatou reliéfnou výzdobou v nadstavci, s textovou kartušou donátorov a ústredným obrazom svätého Petra Apoštola. Na evanjeliovej strane lodi kaplnky pri víťaznom oblúku bola umiestnená bohato zdobená rokoková kazateľnica so sochami štyroch evanjelistov a vo vrchole ozvučnej striešky so sochou Krista Vykupiteľa.
Oltáre dopĺňalo cenné rezbárske zariadenie. Famózny interiér kaplnky dopĺňali rokokové svietniky, kostolné drevené lavice a malý organ umiestnený na chóruse z polovice 18. storočia. K pôvodnému interiéru patrili aj sochy svätého Jozefa a svätého Jána Nepomuckého, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia.
Vo veži sa až do 1. svetovej vojny nachádzali dva zvony, ktoré boli zrekvirované spolu so zvonmi farského kostola Navštívenia Panny Márie na vojenské účely. Kaplnka patrila v minulosti vzhľadom na jej bohato umelecky prepracovaný interiér medzi najkrajšie cirkevné stavby na Považí.
Kaplnka bola obklopená starými lipami, z ktorých stojí už iba posledná. Jej vek sa pohybuje okolo 300 rokov.
Za bývalého režimu po februári 1948, kedy sa začali likvidovať cirkevné objekty, bola aj napriek snahám uzavrieť objekt, kaplnka vždy zdevastovaná. Boli odrazené zámky, vylomené dvere, vybité okná, devastovali sa sochy, plastiky aj obrazy. Zničený skončil aj jedinečný a vzácny drevený oltár. V roku 1977 sa v Považskej Bystrici konala známa Šesťdňová motocyklová súťaž s medzinárodnou účasťou. Trasa viedla okolo kaplnky, preto bolo vydané nariadenie z mesta, stavbu natrvalo odstrániť. Nestalo sa tak vďaka českým a slovenským organizátorom, ktorí sa proti tomuto rozhodnutiu postavili. Kaplnka bola provizórne opravená, no po súťaži bola opäť zdevastovaná.
Po roku 1989, kedy Cirkev mohla znovu slobodne rozhodovať o svojich objektoch sa situácia značne zmenila. Dňa dvadsiateho druhého apríla 1991 sa začalo so záchrannými prácami a celkovou rekonštrukciou kaplnky. Vďaka výdatnej pomoci obyvateľov mesta, Považského Podhradia a poľských misionárov Matky Božej Lasaletskej bola kaplnka opravená už v auguste toho istého roku. Kaplnku vysvätil generálny vikár a pomocný biskup pre nitriansku diecézu Monsiňór František Rábek. Od dvadsiateho piateho augusta 1991 sa v kaplnke svätej Heleny konajú pravidelné bohoslužby.